História obce
Na pravom brehu rieky Váh existoval Lipovec azda už v polovici 13.- steho storočia, písomne bol však doložený až v roku 1374 ako Turčianska osada. Pomenovanie osady malo približne názvy ako Lippouch, Lipowcz, Lipolcz, Lipócz a následne v slovenskom tvare Lipovec.
Podľa jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave, meno osady bolo odvodené od lesného porastu líp, ktoré sa v chotári vtedajšej osady nachádzali v hojnom počte.
Niekedy pred rokom 1374 staršia osada Lipovec prešla zo starého slovenského zvykového práva na nemecké dedinské dedičské richtárstvo, ktoré získal žilinský mešťan Wylus, pôvodom Nemec. Ten dedičné richtárstvo dediny Lipovec, ktorá v tom čase patrila už kráľovi predal zemanom. Kedže títo mu nezaplatili dohodnutú sumu, sťažoval sa na nich u panovníka Ľudovíta I.
Ľudovít I., uhorský a poľský kráľ listinou datovanou 19. júla 1374 na hrade Ľupča pri Zvolene oznamuje zemanovi Pavlovi, synovi Košúta z Košút a Petrovi nazývanému Šovár zo Svetej Mary, Socoviec, že sa na nich sťažoval Wylus zo Žiliny, že im predal svoje slobodné, t.j. dane prosté škultécie v Kľačanoch, Hostihore a v Lipovci. Títo mu ale za ne nezaplatili dohodnutú sumu peňazí v stanovenom termíne. Preto im kráľ nariaďuje, aby dohodnutú sumu peňazí Wylusovi vyplatili, alebo mu vrátili jeho majetok. Ináč nech sa neopovážia urobiť.
Táto listina je dnes prvou známou zmienkou o Lipovci, ktorý za bližšie neznámych okolností vznikol medzi rokom 1250 až 1300.
Dňa 5. septembra 1397 kráľ Žigmund Luxemburský z Vígľašského hradu píše Turčianskemu konventu, že Peter, syn Andreja z Lipovca, dedinu Lipovec vlastní zákonitým právom a chce byť do jej majetku právoplatne, z kráľovskej vôle vovedený. Kráľ nariadil Turčianskemu konventu, aby za prítomnosti Vavrinca z Koštian, alebo Andreja z Košút voviedli Petra do vlastníctva dediny Lipovec.
V roku 1431 zasa najvyšší sudca Uhorska Matej z Plavča riešil spor zemanov z Dolných a Horných Vrútok s Gregorom, synom Petra, zvaným LAMOS de Lipolch. V tejto a v roku nasledujúcich listinách sa pôvodný vlastník Lipovca, nebohý Peter, označuje prímením Lamoš. Jeho potomkovia sa prímením Lamoš alebo Lipovský nazývali až do novoveku.
Na generálnej kongregácii turčianskej šľachty v Martine v roku 1437 im palatín Vavrinec z Hederváry na základe donácie Žigmunda z roku 1397 vydal potvrdenie, že sú pravými šľachticmi. V roku 1600 dostala família Lamošovcov rodinný erb, a to Martin Lamoš a ostatní. O niekoľko rokov rodina Lamošovská prestala byť držiteľkou Lipovca preto, že sa z okolia prisťahovali alebo priženili mládenci z iných rodín, ako Knoška, Vydra, Hošoff, Korda, Blaho a ďalší…
Symboly obce Lipovec: sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou L- 89/99.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na ich tvorbu sa viažu osobitné heraldické, vexiologické / náuka o vlajkách/ a sigiliografické / náuka o pečatiach/ zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
Erb obce Lipovec, ktorý vychádza z historickej predlohy má túto podobu: v modrom štíte zo zlatej, perlami a rubínmi zdobenej koruny vyrastajúci zlatovlasý zlatokorunovaný striebroodetý, zlatoprepásaný, zlato rozkrídlený anjel pravicou držiaci strieborný meč so zlatou rukoväťou.
Vlajka obce: pozostáva zo 7 pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, červenej, bielej, červenej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je 3 cípmi, to jest 2 zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce: je okrúhla má priemer 35 mm, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC LIPOVEC.
Od spomenutých 3 základných symbolov možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce: má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán nie je záväzne stanovený. Od vlajky sa odlišuje tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším priečnym rahnom.
Krátka zástava obce Lipovec: je pruhovaná, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi a je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Lipovec: predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.
Znaková zástava obce Lipovec: má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná alebo tiež „veľká koruhva“ obce Lipovec: predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu/tky obce Lipovec: je vlajkou starostu/tky obce, jedným z odznakov úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce, ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu/tky obce, obecného zastupiteľstva alebo obecného úradu.
